Marcela Anderle

V detstve som sa veľmi rada hrala “na školu”.  Bavilo ma dirigovať kamarátov (akože žiakov), ktorí museli plniť mnou vymyslené úlohy. S veľkou červenou fixkou som im vyškrtala všetky chyby v zošite… bola to fakt super hra (hlavne pre mňa). Utvrdila som sa v presvedčení, že raz budem učiteľkou, pretože ma budú všetci rešpektovať…(neviem dať ten smajlík, kedy si držíte tvár a máte pocit hanby). Dnes viem, že moju učiteľskú ”kariéru” výrazne ovplyvnil fakt, že som sa nedostala učiť to, čo som vyštudovala (výtvarná výchova-filozofia-etika). Dostala som prácu v DSS Lučenec (vtedy Ústav pre mentálne postihnuté deti). Začalo sa štúdium špeciálnej pedagogiky. Robila som špeci pedagóga v špeciálnej škole, súkromných základných školách a v súčasnosti robím artefiletiku v našej Súkromnej základnej škole pre žiakov s autizmom v BB. Výtvarné tvorenie aj ľudské zmýšlanie ma vždy fascinovali, preto som absolvovala niekoľko kurzov práve v týchto oblastiach. Pracovala som s rodičovskými aj detskými skupinami. Rozumiem rodičom autistických detí…som mama autistu.